© Kysucká knižnica v Čadci  - 2014

JURINOVA JESEŇ KYSUCKÝ FESTIVAL DUCHOVNEJ TVORBY Celoslovenská literárna súťaž duchovnej  tvorby v kategóriách - poézia a próza v slovenskom jazyku.

Koľkíže šli pred nami

A koľkí idú za nami

tou cestou tvrdou, krížovou

s vlastnými krížami.


Kríže sú ťažké niekedy,

A predsa nik tu nie je

kto by chcel kráčať v šľapajach

Šimona z Cyreneje.


A niet tu ani Veroniky,

hoci dosť práce pre ňu,

čo by vám utrela vašu tvár zarosenú,

niet ich tu – sami kráčame,

iba tešíme sa,

že cesta z tvrdej Golgoty

smeruje na nebesá.

Narodil sa 1. októbra 1919

V Klokočove. Študoval na FF

Slovenskej univerzity v Bratislave

(1939-44), kde bol promovaný na

doktora filozofie. Najskôr pracoval

ako úradník, neskôr vedúci vydavateľského

oddelenia Spolku sv. Vojtecha v Trnave.

Prvého mája 1949 emigroval do zahraničia. Viac

ako pol roka strávil v nemeckých

utečeneckých táboroch.

(Schwabach, Amberg). Nebola to

však jeho konečná životná zastávka.

Nalodil sa na loď plávajúcu do Sydney.

Tam sa musel živiť rôznymi zamestnaniami,

Ako robotník Juhoaustrálskych železníc

v Tailem Bend, ako úradník

Olympic Cables, až kým nezakotvil

v  učiteľskom povolaní.

Vyučoval latinský jazyk a humanitné predmety

na katolíckych gymnáziách v Melbourne.

Od roku 1985 žil na dôchodku.

Zomrel 31. decembra 1994

V austrálskom Melbourne.

Pavol Hrtus Jurina

     Piatok 18. november 2005 patril na Kysuciach spomienke na exilového spisovateľa, prekladateľa i publicistu, člena výboru Zahraničnej Matice slovenskej a spoluzakladateľa Združenia austrálskych Slovákov PhDr. Pavla Hrtusa Jurinu. Tohto rodáka z kysuckej obce Klokočov zavial život po februárovom komunistickom puči do zahraničia, kde sa predsa len dožil pádu režimu, hoci ani po novembri 89 nebol priveľmi nadšený zo smerovania Slovenska. Dokladá to aj úryvok z jedného jeho rozhovoru: „Ako je možné, že sa parádne prechádzajú po bratislavských uliciach pohlavári ako Rosenbaum, ktorí tak poctivo rozvážali moskovský hnoj po našich nivách? Ako je možné, že Roľnícke noviny ešte dnes prinášajú na prvej strane básne V. Mihálika, ktorý si nevedel prenachváliť vraha miliónov, Stalina?“


Organizátori Obec Klokočov, Kysucká knižnica v Čadci a Oblastné pracovisko Matice slovenskej v Čadci vyhlásili v roku 2005 prvýkrát celoslovenskú literárnu súťaž duchovnej tvorby s názvom Jurinova jeseň. Zapojiť sa do nej mohol každý autor, ktorého práce neboli doposiaľ knižne publikované, pričom nebolo žiadne vekové obmedzenie. Napokon sa prihlásilo 16 autorov s poéziou a 9 s prózou, a to do Bratislavy, Trnavy a Hlohovca, cez Čadcu, Dolný Kubín a Ružomberok až po Spišskú Novú Ves a Košice. Najmladšia účastníčka mala 17 rokov a najstaršia 84. Aj názvy ulíc (Horovova, Bottova, J. Kráľa, Beniakova), odkiaľ práce postupne prichádzali, dávali tušiť, že pôjde o zaujímavý literárny počin na mape slovenského literárneho diania. Porotcovia – dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Imrich Vaško, básnik a šéfredaktor kultúry Teodor Križka, spisovateľ a redaktor časopisu Dotyky Marián Grupáč, regionálny autor Jozef Marec a spisovateľ a novinár Peter Kubica napokon rozhodli o udelení týchto ocenení:


Hlavná cena P. H. Jurinu za poéziu

Robert Priehoda, Čadca

Hlavná cena P. H. Jurinu za prózu

Mária Pacalajová, Bratislava

Druhá cena P. H. Jurinu za poéziu

Katarína Džunková, Košice

Druhá cena P. H. Jurinu za prózu

Daniela Lozánová, Spišská Nová Ves

Tretia cena P. H. Jurinu za poéziu

Helena Hrubá, Nesluša


Súčasťou celého dňa nebolo iba stretnutie porotcov s autormi, či vyhlásenie výsledkov súťaže, ale aj odborný seminár v čadčianskej Kysuckej knižnici, venovaný P. H. Jurinovi, kde so svojimi príspevkami vystúpil J. Marec, I. Vaško, T. Križka a P. Holeštiak. Podujatie spestrili svojim spevom aj klokočovské ženy. Potom sa plný autobus pohol smerom do Klokočova, rodnej obce Jurinu, kde sa konalo odhalenie pamätnej tabule na obecnom úrade. Starosta tejto obce Ľuboš Stríž, ako jeden z mála predstaviteľov samospráv na Slovensku, si dal skutočne záležať na tom, aby sa celé podujatie nieslo v slávnostnej atmosfére. Nejeden spisovateľ, či kultúrny pracovník, ktorí sa zúčastnili Jurinovej jesene, si povzdychol nad tým, keby aspoň polovica starostov či primátorov v takejto miere podporovala kultúru, Potom by to so slovenskou kultúrou určite nevyzeralo tak zle. Veď k umeniu vždy patrili mecéni, bez ktorých by nevzniklo  toľko pozoruhodných výtvarných, literárnych alebo hudobných diel na celom svete.

Pamätná tabuľa P. H. Jurinu bola

slávnostne odhalená 18. Novembra 2005.

Je umiestnená na Obecnom úrade

v Klokočove.

Výstup na Golgotu