© All Rights Reserved.  Kysucká knižnica v Čadci 2010

Stručný pohľad na dejiny knižnice v Čadci

(Mgr. Janka Mudríková, riaditeľka Kysuckej knižnice v Čadci)

    Korene Kysuckej knižnice v Čadci siahajú do roku 1919, kedy vznikol v Čadci vzdelávací spolok Čadčianska beseda. Členovia Besedy si utvorili spolkovú knižnicu, ktorú však v roku 1925 navrhli včleniť do Obecnej knižnice v Čadci. Obecná knižnica v Čadci bola založená asi v roku 1922. Oprieť sa nemôžme o žiadny verifikovaný a relevantný dokument, ktorý by potvrdil jej zrod. Od roku 1924 pôsobila súbežne s knižnicou Miestneho odboru Matice slovenskej. Asi po dvoch rokoch činnosti oboch knižníc v obci Čadca, členovia Miestneho odboru Matice slovenskej rozhodli, že knižný fond svojej knižnice preradia do knižných fondov obecnej knižnice, o ktorú v tom čase bol väčší záujem zo strany obyvateľov mesta a aj členov Matice. Významnou udalosťou v živote knižnice v Čadci bolo otvorenie prvej verejnej záhradnej čitárne na Slovensku v roku 1940. Vznikla zásluhou horlivého dobrovoľného knihovníka a ľudomila Michala Kassaia.

V roku 1952 knižnica mení svoj status z mestskej na okresnú. Okresná knižnica bola postavená na veľmi skromných základoch. V knižnici bolo okolo 2000 zväzkov, približne 370 zaregistrovaných čitateľov realizovalo 5 500 výpožičiek. Činnosť tejto kultúrnej inštitúcie bola v tom čase zameraná predovšetkým na všeobecnú osvetu. Do škôl na okolité kopanice sa prenášali súbory kníh v prenosných skrinkách, začali sa organizovať čitateľské konferencie a besedy. Prvým riaditeľom Okresnej knižnice v Čadci sa stal Jozef Hnitka.

Až do začiatku 60. rokov v knižnici boli zamestnaní pracovníci bez knihovníckeho vzdelania, boli to väčšinou učitelia, štátny úradníci. Tento fakt sa zmenil v roku 1962, kedy do knižnice boli prijaté pracovníčky s adekvátnym vzdelaním, čo sa odrazilo aj na kvalite odbornej práce. Začal sa spracovávať knižný fond, budovať katalógový systém, položili sa základy bibliografickej činnosti. Od druhej polovice 60. rokov začala knižnica rozvíjať aj metodickú a organizačnú činnosť. Bolo vytvorené metodické centrum pre ľudové a školské knižnice, no i knižnice iných typov. Okresná knižnica začala plniť dve funkcie – bola mestskou knižnicou pre mesto Čadca a metodickým centrom pre knižnice v celom okrese. Tieto dve funkcie plní dodnes aj keď v iných spoločenských podmienkach.

    História knižnice v Čadci je pomerne pohnutá. Od roku 1952 prešla piatimi sťahovaniami, ale jej zlé priestorové podmienky sa tým vôbec nezlepšili. Zmeny nastali až pri šiestom sťahovaní v roku 1983.

V roku 1952 boli pre knižnicu uvoľnené dve miestnosti bývalej vinárne pri Kysuci. Jedna menšia slúžila ako čitáreň a v druhej bola požičovňa kníh. V roku 1957 však knižnicu vysťahovali a umiestnili ju núdzovo v Palárikovom dome v jednej miestnosti. Tu bola umiestnená až do konca roku 1959. V roku 1960, keď sa Palárikov dom rekonštruoval musela sa sťahovať do iných priestorov – do závodu Tatra, kde jej boli pridelené dve miestnosti, ale ani tieto priestory jej neostali dlho. Užívala ich 4 roky. V roku 1963 knižnicu vysťahovali do pivničných priestorov učňovskej školy. Po celý rok bola zatvorená a neprístupná pre čitateľov. Personál pracoval na revízií knižného fondu. Táto práca bola zbytočná, lebo pivničné priestory zaplavila voda z kanalizácie a časť knižného fondu bola úplne zničená. V roku 1964 dostala knižnica nové priestory v budove Mestského domu – bývalého Mestského národného výboru v Čadci – bola to jedna miestnosť, kde bol predtým miestny hostinec. Neskôr pridelili knižnici ďalšie miestnosti. Po presťahovaní sa zlepšila a rozšírila práca s čitateľmi a knižničné služby. Po ustanovení Zuzany Krištofovej za riaditeľku knižnica zlepšila svoju metodickú a organizátorskú prácu.

Priestory v Mestskom dome už v roku 1970 boli nedostatočné. Miestnosti boli preplnené knihami, chýbali študovne, čitáreň. Pani riaditeľka Zuzana Krištofová, keď hodnotila stav knižnice v roku 1973, spomínala, že v týchto dvoch miestnostiach o výmere 100 m2 bolo 56 preplnených regálov a čitatelia nemali k dispozícii ani jeden stolík, na ktorom by si boli vypísali prihlášku za čitateľa. Ak si chceli vybrať knihu, predierali sa úzkymi uličkami, v ktorých sa navzájom neobišli dvaja návštevníci. V tom roku knižnica evidovala okolo 3 770      čitateľov, ktorí si vypožičali vyše 9 680 knižničných dokumentov, knižnicu v tomto roku navštívilo 25 250 návštevníkov. Kníh naďalej pribúdalo, návštevníkov tiež, ale miesta vďaka rozrastajúcemu sa knižnému fondu stále ubúdalo. Aj napriek stiesneným podmienkam rozširovala knižnica svoje služby. V tom období Okresná knižnica v Čadci začala realizovať pre ľudové knižnice okresu centrálne doplňovanie knižničných fondov. Knižnica by určite dokázala viac, keby mala vhodné priestory. Stúpol záujem o kolektívne podujatia – knihovníci však pri ich realizácii museli improvizovať, pretože knižnica, ako som spomenula nebola priestorovo vybavená a nemala ani vhodnú  techniku. No aj napriek tomu, že pôsobila vo veľmi zlých podmienkach, vďaka usilovnej a húževnatej práci knihovníčok výsledky knižničných činností boli porovnateľné s celoslovenskými. Už vtedy sa Okresná knižnica v Čadci radila medzi najlepšie knižnice na Slovensku. V roku 1977 sa stala nositeľkou čestného titulu „Vzorná knižnica“. Ocenením bolo aj rozhodnutie Ministerstva kultúry SSR vybudovať práve v Čadci prvú účelovú budovu knižnice v sieti ľudových knižníc na Slovensku.  Knižnica v tom období evidovala približne 4 900 čitateľov, títo si z fondu, ktorý mal 59 250 zväzkov, vypožičali 143 400 knižničných dokumentov.

Extra časťou histórie knižnice v Čadci je časť, ktorú môžeme pomenovať ako História experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci. Tá sa začala naplno odvíjať 16. apríla 1983, kedy bola verejnosti sprístupnená experimentálna Okresná knižnica v Čadci, „Kysuckého zázraku“, ako v tej dobe nazývali niektorí slovenskí knihovníci knižnicu v Čadci. A mali pravdu. Išlo o čin, ktorý posúval slovenské knihovníctvo kvalitatívne na vyšší stupeň.

Zámer postaviť experimentálnu knižnicu vznikol v pol. 70. rokov. Dôvodom bola požiadavka knižníc a knihovníkov na overenie normatívnych a koncepčných materiálov v praxi a ich konfrontovanie s knižničnými trendmi vo vyspelých štátoch. Ministerstvo kultúry SSR rozhodlo o výstavbe prvej účelovej stavby v sieti ľudových knižníc. Experiment, tak jeho obsahová časť ako aj realizácia, bola zaradená do plánu rezortných vedecko-výskumných úloh. Gestorom úlohy sa stala Ústredná ekonomická knižnica – Národné koordinačné centrum v Bratislave a od 1.1.1981 bola úloha delimitovaná Matici slovenskej – odboru pre knižničnú sústavu v Bratislave, ktorá sa súčasne stala investorom. V roku 1978 sa rozhodlo, že táto novostavba bude situovaná do Čadce a zaradená do experimentálnych stavieb a to z hľadiska užívateľského i stavebného. Za miesto staveniska bol vybraný priestor medzi Okresným súdom v Čadci a cintorínom na ulici 17. novembra, v tej dobe ulica niesla názov „Partizánska ulica“. Poloha knižnice bola vybraná veľmi výhodne, čo oceňujeme i dnes. Táto kultúrna inštitúcia je umiestnená v relatívne tichej zóne a komunikácia, ktorá vedie okolo nej smeruje do oblasti stredných škôl. Pre verejnosť je prístupná z každého smeru.

Knihovníci z iných oblastí Slovenska sa pýtali, „prečo práve Čadca dostala do vienka prvú účelovú budovu knižnice“ vyberáme odpoveď Vladimíra Mináča – človeka, ktorý sa veľkou mierou zasadil o to, aby nová budova stála práve v Čadci. Keď mu túto otázku položili novinári, povedal: „Prečo práve v Čadci? Azda zavážilo aj to, že sa tu vždy vzorne pracovalo s pôvodnou slovenskou literatúrou,“ a dodáva – „Ak by sa to zdalo byť málo, sú po ruke aj iné štatistické údaje, ktoré vravia o dobrej práci čadčianskych knihovníkov“.  

Projektovú dokumentáciu vypracoval Projektový ústav kultúry v Bratislave. Generálny dodávateľ stavebnej časti bol Okresný stavebný podnik v Čadci. Subdodávatelia boli najmä Chemkostav Humenné, OPP Kysuca v Čadci, JRD Košarovce, JRD Orechová Potôň  a ďalší. Značná časť dodávok a prác však bola zabezpečená investorom.

     Dôležitým dňom v histórii experimentálnej Okresnej knižnice v Čadci bol 29. august 1979, kedy bol položený základný kameň. Od tohoto dňa sa realizovala vlastná výstavba budovy a knihovníci pripravovali prevádzku. Vždy s iróniou knihovníci pripomínajú iný „významný  medzník“, za ktorý bol v tom období označený 26. február 1981, kedy zástupcovia zainteresovaných orgánov a organizácií  prijali združený socialisticky záväzok s cieľom predčasného ukončenia výstavby a odovzdania verejnosti. Ešte v dnešnej dobe pracovníci knižnice a aj návštevníci tejto organizácie pociťujú následky socialistického spôsobu myslenia a kladenia dôrazov na urýchľovacie metódy, pri ktorých sa nebral takmer žiadny ohľad na kvalitu. Rýchla a nedôsledná práca bola príčinou, že veľa stavebných úkonov nebolo zrealizovaných, ako napríklad zateplenie budovy, nosná oceľová konštrukcia ostala bez náterov a už v roku 1987 bola skorodovaná a čas odkrýva ďalšie nedostatky. Stavba mala množstvo ďalších nedostatkov, na ktoré sa nebral ohľad ani pri kolaudáciách objektu a ich riešenie sa stále posúvalo až ostali nevyriešené. Ako napríklad strešná časť budovy. Do budovy zatekala zrážková voda od jej otvorenia, no najväčšiu haváriu knižnica zažila na prelome rokov 1986/1987. Tento stav riešil Projektový ústav kultúry v Bratislave tým spôsobom, že na pôvodné rovné strechy navrhol pridať mierne klopené strechy. Problém sa však vyriešil len na krátku dobu a časom do budovy začalo zatekať znova. Tento problém sa podarilo vyriešiť až v roku 2001 prestavbou striech, ktorým predchádzala rekonštrukcia statiky.

V čom vlastne spočíval experiment? Táto otázka je knihovníkom Kysuckej knižnice kladená aj dnes. Experiment pozostával z dvoch častí, a to zo stavebnej a užívateľskej a konkrétne overoval: použitú konštrukčnú sústavu BAUMS – 75 a vplyv stavebno-technického riešenia na pohodu používateľov, funkčné a estetické vlastnosti vnútorného zariadenia v nadväznosti  na konštrukčné riešenie použitých materiálov. Obsahom experimentu bola aj informačná činnosť, ktorá sa začala systematicky a koncepčne rozvíjať až po otvorení prevádzky v novej účelovej budove a dostala nový rozmer, overovalo sa využívanie široko profilovaného knižničného fondu, do ktorého bolo zaradených 20 typov knižničných dokumentov a boli vytvorené špecializované knižničné zbierky – ako napr. fonotéky, hračkotéka, diatéky – zbierka regionálnych diapozitívov, fototéka a pod.; overovala sa 60 hodinová týždenná prevádzka vrátane sobôt a nedieľ, halový systém prevádzky, ktorý umožnil sprístupňovanie fondov prostredníctvom voľného výberu a to aj v študovniach; centrálny knižnično-informačný servis pre používateľov; poskytovanie knižnično-informačných služieb deťom od 3 rokov; boli zavedené nové služby, ktoré v tej dobe boli netradičné ako napr. reprografické služby.

Dnes môžeme konštatovať, že nie všetko dopadlo podľa zámerov a očakávaní knihovníkov či používateľov knižnično-informačných služieb. Knižnica prežívala dobré i zlé časy. Náhodný návštevník, či obdivovateľ našej knižnice nie vždy videl problémy, s ktorými sa táto organizácia v čase experimentu potýkala. Je však potrebné povedať, že veľa overovaných časti experimentu sa osvedčilo, či už ide o umiestnenie vtedy ešte netradičných knižničných dokumentov do klasického knižničného fondu, či overenie niektorých nových služieb, ako napríklad reprografické služby, ktoré boli na vtedajšie obdobie nezvyčajné, no ktoré sa v súčasnosti realizujú takmer v každej knižnici.

Veľký prelom v histórii knižníc a knihovníctva nastal po novembrovej revolúcii v roku 1989. Neodrazilo sa to len v rušení oddelení politickej literatúry, ktoré mali dovtedy celospoločenskú prioritu, ale zasiahlo to aj organizáciu knižničných fondov a ďalšie knižničné činnosti a procesy.

Knižnica v Čadci v 90-tých rokoch úspešne realizovala automatizáciu a elektronizáciu knižnično-informačných procesov. A dnes vďaka vlastným zdrojom informácií i zdrojom prístupným v globálnej sieti si Kysucká knižnica získala v regióne monopol na informácie.

Dnešná knižnica nie je už taká, ako bola kedysi v 70. rokoch, keď pripomínala skôr sklad kníh. Z uzavretej inštitúcie zhromažďujúcej, spracúvajúcej a uchovávajúcej knihy sa stala otvorená inštitúcia, ktorá záujemcom sprostredkúva informácie prostredníctvom tých najnovších informačných a komunikačných technológií. Stala sa pilierom kultúry na Kysuciach. Patrí k najnavštevovanejším kultúrnym zariadeniam regiónu, je chrbtovou kosťou verejných knižníc a knižníc vôbec v kysuckom  regióne.

V kultúrnych spoločnostiach berú knižnice ako prirodzenú súčasť. Vznikli ako prvé kultúrne inštitúcie a niet v dejinách spoločnosti, ktorá by ich zaznávala, ktorá by nedeklarovala ich potrebu. Knižnica je v súčasnosti štandard, bez ktorého sa kultúrne mesto či obec nezaobíde. Knižnice sa v súčasnosti stali akýmsi odrazovým mostíkom všetkých informačných potrieb používateľov a pri sprostredkovaní počítačovej a informačnej gramotnosti. Majú v ponukách veľké bohatstvo – množstvo informácií, ktoré sú v dnešnej dobe cenené nad zlato.

Knižnice patrili a veríme, že budú naďalej patriť medzi významné a dôležité, v niektorých prípadoch nezastupiteľné inštitúcie spoločnosti. Kysuckú knižnicu v Čadci nevynímajúc. Už v súčasnosti je kultúrnym, vzdelávacím, informačným a sociálnym centrom regiónu. Ponúka kultúrne vyžitie, podporuje individuálne vzdelávanie a sebavzdelávanie, ako aj formálneho vzdelávania na všetkých úrovniach, vytvára možností pre tvorivý osobný rozvoj, stimuluje predstavivosť a tvorivosť detí a mladých ľudí, prehlbuje poznanie kultúrneho dedičstva, umenia vedy a techniky, podporuje rozmanitosti kultúry, vytvára a upevňuje čitateľské návyky detí od skorého veku, zabezpečuje prístup občanov ku všetkým druhom miestnych informácií. Množstvo služieb poskytuje aj handicapovaným občanom. Je miestom stretávania, komunikácie a výmeny názorov ľudí, miestom rekreačných aktivít a uspokojovania relaxačných potrieb. Je miestom, kde deti a mládež môžu kultúrne využívať voľný čas, rozvíjať svoje záujmové aktivity. A môžeme vymenovať ešte množstvo ďalších jej aktivít, ktoré zdôrazňujú jej význam.

Knižnicu nerobia len knihy a iné média, ale aj knihovníci. Vieme, že dnes sú nároky na pracovníkov knižnice vysoké.  Žiada sa od nich, to čo momentálne jednotlivec, či spoločnosť potrebuje. Raz sú z nich sprostredkovatelia informácií, inokedy plnia úlohy vychovávateľa, učiteľa, vedeckého pracovníka a pod. Od knihovníkov sa požaduje, aby boli tzv. všeznalci a schopní odborníci, ktorí by učili informačnej gramotnosti používateľov, ktorí sa vyznajú v informačných zdrojoch a vedia ich sprostredkovať. Jednou z výhod, ktoré knižnica v Čadci mala a má, je jej personál. Pracovali a pracujú tu agilní a schopní, erudovaní zamestnanci, vďaka ktorým mohla a môže plniť svoje úlohy a svojimi výsledkami sa radila a stále radí medzi popredné regionálne knižnice na Slovensku. Môžem povedať, že pracovníci knižnice práve takí sú. Na ich vedomostiach a zručnostiach si Kysucká knižnica v Čadci vybudovala svoj status v spoločnosti.

Vráťme sa k profesii knihovníka, ktorá dnes už nie je atraktívnou. Nároky na ňu sú vysoké. V súčasnosti už ani „tradičný knihovník“ nevystačí s využívaním klasických metód spracovania dokumentov a poskytovaním klasických služieb - výpožičných služieb. Moderná knižnica si vyžaduje nové knižnično-informačné profesie, ako je systémový knihovník, knižničný manažér, informačný analytik, správca sietí apod. Knihovník bol tradične vnímaný ako všeznalec – intelektuál. S profesiou knihovníka sa stretávame v čase, keď mnohé profesie v kultúre ešte nejestvovali. V ľudských dejinách nie je spoločnosti, ktorá by zatratila knihu, knižnicu a ľudí, ktorí v nich pracujú.