Kysucká knižnica patrí k najvýznamnejším kultúrnym pamäťovým inštitúciám na Kysuciach. Jej činnosť nadväzuje na niekdajšiu obecnú knižnicu v Čadci, ktorá sa neskôr transformovala na okresnú knižnicu.
V doposiaľ vydanej literatúre sa môžeme stretnúť s hneď niekoľkými dátumami jej vzniku. Uvádza sa obdobie od roku 1919 po 1922. Obecná knižnica bola napokon, ako svojim výskumom zistil Mgr. Drahomír Velička, PhD. (Štátny archív v Žiline - pracovisko Archív Čadca), zriadená rozhodnutím obecného zastupiteľstva 10. júna 1924. Od tej doby pracovala pod meniacimi sa názvami a v rôznych sídlach, neskôr získala a doposiaľ má status regionálnej knižnice. Vedením knižnice bol v roku 1928 poverený Knižničnou radou pán Michal Kassai, ktorý minimálne do roku 1942 zastával túto funkciu nadšene a obetavo.
1924 – 2024. Áno, pozornému čitateľovi určite neuniklo zhodné koncové dvojčíslie. Vyplýva z neho, že v tomto roku Kysucká knižnica v Čadci, ako sa v súčasnosti nazýva, oslavuje 100 rokov od svojho oficiálneho vzniku. Podrobnejšie informácie k historickému vývoju uviedla riaditeľka Kysuckej knižnice v Čadci Katarína Borisová: „Do roku 1948 sídlila knižnica v priestoroch Palárikovho domu, neskôr na chodbe obecného domu (Mestský úrad), v budove vináreň „na Dunaji“, kde prvým riaditeľom už vtedy okresnej knižnice bol Jozef Hnitka. Spomienkou na jeho život a dielo, pretože bol i spisovateľom, je pamätná izba zriadená v súčasnej knižnici.“ Na konci 50tych rokov, ako ďalej riaditeľka uviedla, sa zväzky kníh opäť vrátili do Palárikovho domu a následne knižnica sídlila v závode Tatra (Sventkov dom), kde mohla využívať pre poskytovanie svojich služieb 2 miestnosti. Počas roka 1963 bola knižnica v pivnici vtedajšej učňovskej školy. Tento rok však zostal hrubými písmenami zapísaný ako nešťastný, pretože pivnice boli zaplavené a z celého knižničného fondu zostala len kôpka použiteľných a čitateľných kníh. Na takmer dve desaťročia sa potom, od roku 1964, knižnica vrátila do Mestského domu.
Významným míľnikom bolo obdobie rozhodnutia o výstavbe a samotná realizácia projektu Experimentálnej okresnej knižnice v Čadci. Experiment pozostával z dvoch častí – stavebnej a užívateľskej. Ako tieto udalosti prebiehali? „Základný kameň bol položený 29. augusta 1979 a vo februári 1981 zástupcovia zainteresovaných orgánov rozhodli o predčasnom ukončení výstavby a odovzdaní verejnosti. Sprístupnená bola napokon 16. apríla 1983. Žiaľ, rýchla a nedôsledná práca na stavbe spôsobila vrásky na čele už o pár rokov neskôr mnohým knihovníkom, ktorí pracovali v sťažených podmienkach so snahou zachrániť knižničný fond,“ priblížila Borisová. Problémy sa podarilo vyriešiť až v roku 2001 prestavbou striech, ktorým predchádzala rekonštrukcia statiky. V 90tych rokoch bola úspešne zrealizovaná automatizácia a elektronizácia knižnično-informačných procesov, vďaka vlastným zdrojom informačným prameňov i zdrojom prístupným v globálnej sieti má v regióne knižnica prvenstvo v možnosti poskytovania kvalitných informácií.
Od roku 2002 je Kysucká knižnica v Čadci organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Realizuje množstvo zaujímavých projektov i s celoslovenskou pôsobnosťou (Jurinova jeseň, Jašíkove Kysuce), snaží sa vytvárať kvalitné čitateľské prostredie a motivovať čitateľov každej vekovej kategórie. Ponúka kultúrne vyžitie, podporuje individuálne vzdelávanie a sebavzdelávanie, stimuluje predstavivosť a tvorivosť, prehlbuje poznanie kultúrneho dedičstva, umenia vedy a techniky, podporuje rozmanitosti kultúry... má nezastupiteľné miesto kultúrneho stánku v meste Čadca a v regióne Kysuce už desiatky rokov. „Len pre zaujímavosť, dverami knižnici v minulom roku prešlo takmer 54 tisíc používateľov, pripravili sme viac ako 600 podujatí pre všetky vekové kategórie, na ktoré prišlo takmer 15 500 návštevníkov. Ak by sme mali hovoriť o registrovaných čitateľoch, tak tých bolo viac ako 5 400,“ zhodnotila štatistiku predchádzajúceho roka riaditeľka knižnice. Pri príležitosti storočnice sa v knižnici pripravujú aj viaceré aktivity počas celého roka. „Áno, chystáme pre našich čitateľov a návštevníkov viacero podujatí i výstav, v rámci ktorých sa akoby vrátime do minulosti, no chceme zároveň pripomínať dôležitosť knižnice v dnešnom svete a jej možnosti pre spoločnosť a miestne komunity.“ V súvislosti s oslavou desiatich dekád knižnica pre tento rok používa upravené logo, ktoré tento fakt pripomína, pripravuje ale aj veľkolepejšie oslavy: „Našim cieľom je vytvoriť pre našich čitateľov a návštevníkov hodnotný a pestrý program osláv, práve v týždni od 10. júna. Mal by to byť taký pomyselný týždeň otvorených dverí knižnice, i keď tie majú samozrejme všetci otvorené počas celého roka, no snažíme sa pripraviť také aktivity, ktoré predsa len nebývajú každý deň.“
Knižnica má i metodickú pôsobnosť pre všetky obecné a mestské knižnice v regióne, spolupracujeme s knihovníkmi, regionálnymi spisovateľmi, snaží sa zviditeľňovať regionálnu literárnu tvorbu a kysucké osobnosti. „Je dôležité, aby sme hovorili o ľuďoch, ktorí našu knižnicu a knižnice na Kysuciach všeobecne posúvali dopredu, či už priamo ako pracovníci, ktorí majú môj obdiv, ale zároveň autori, spisovatelia, ilustrátori, vďaka ktorým sa mohlo konať množstvo zaujímavých stretnutí, ktorí knižnicu podporovali a podporujú.“
Riaditeľky knižnice, ktorá je práve v prvom roku svojho funkčného obdobia, sme sa zároveň spýtali, aké plány má knižnica v ďalšom období, nielen z pohľadu osláv výročia: „Myslím, že nemusím hovoriť o tom, že knižnice dnes vo všeobecnosti nezastavajú len funkciu požičiavania kníh, i keď je nenahraditeľná. Niekedy sú zmeny o malých momentoch, ktoré čitatelia nemusia veľmi pocítiť, ale zjednodušujú komunikáciu, možnosti využívania služieb, prehľad... takých je naozaj veľa. Chceme ponúkať zaujímavé besedy a aktivity pre pracujúcich dospelých, aj preto sme posunuli otváracie hodiny v stredu do 19tej, obnovili sme Klub prvého čítania Šupinky pre najmenšie detičky a zároveň chceme rozbehnúť pravidelné stretnutia Klubu spoločenských hier. Čo sa dlhodobejšieho zámeru týka, plánujeme postupne rekonštruovať viaceré časti knižnice, už v tomto roku sa nám podarilo získať finančné prostriedky na redizajn artotéky – úseku umenia v knižnici. Plánov je veľa, verím, že sa stretnú s podporou zainteresovaných ale i čitateľov a návštevníkov, pretože bez nich by sme kultúru – i tu knižničnú – tvoriť nemohli.“
Hoci si knižnica pripomína v tomto roku sto rokov, riaditeľka upozorňuje na jej stály význam, možnosti a dôležitosť: „Každý rok z pohľadu knižnice je významný, nech už sa spája s oslavou jubilea alebo nie. Viem, že sa budeme snažiť nielen v tomto roku osláv, ale zároveň tie ďalšie roky novej storočnice, rozvíjať knižnicu naplno, prinášať čitateľom nové možnosti, riešenia, ponuky a najmä pozývať ich prežiť príbehy hrdinov a hrdiniek z kníh, získavať informácie z odbornej literatúry, ale i stráviť chvíle pokoja a relaxu v knižnici. Pretože knižnica je miesto pre všetkých.“
