lekár, vynálezca, osvetový pracovník
*26.03.1874 - Turzovka
+ 03.09.1944 - Snina
V roku 1905 nastúpil ako lekár do Nemocnice svätej Alžbety v Budapešti. V roku 1908 sa presťahoval do Stropkova. Od roku 1915 pokračoval v súkromnej lekárskej praxi v Snine. V tvrdých podmienkach robil chirurga, zubára, lekárnika i zdravotnú sestru. V rámci bytu mal laboratórium, kde skúšal aj vyrábal vlastné lieky. V biednom kraji ho poznali ako človeka, ktorý pomáhal aj tým, čo nemali ako zaplatiť. Od roku 1935 mu vypomáhal jeho syn Gabriel Hoffmann. Po vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 sa stal štátnym lekárom. Po prijatí protižidovských zákonov ho zapísali na zoznam pre štát hospodársky významných ľudí, čo ho zachránilo pred deportáciami. Zomrel v chudobe v Snine. Jeho syn Gabriel sa pričinil o to, že tu po vojne postavili nemocnicu. V roku 1969 na dome kde žil a pracoval, odhalili pamätnú tabuľu pri spomienke na jeho 25. výročie úmrtia.
Literatúra:
BLAHA, Anton, 2004. Osobnosti Kysúc. 1. vyd. Bratislava: Kysucká kultúrna nadácia. S. 318. ISBN 80-7165-441-8.
