Pavol Hrtus Jurina

Narodil sa 1. októbra 1919 V Klokočove. Študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1939 - 1944), kde bol promovaný na doktora filozofie.

Najskôr pracoval ako úradník, neskôr vedúci vydavateľského oddelenia Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Prvého mája 1949 emigroval do zahraničia. Viac ako pol roka strávil v nemeckých utečeneckých táboroch (Schwabach, Amberg). Nebola to však jeho konečná životná zastávka. Nalodil sa na loď plávajúcu do Sydney. Tam sa musel živiť rôznymi zamestnaniami - ako robotník Juhoaustrálskych železnícv Tailem Bend, ako úradník Olympic Cables, až kým nezakotvil v učiteľskom povolaní. Vyučoval latinský jazyk a humanitné predmety na katolíckych gymnáziách v Melbourne. Od roku 1985 bol na dôchodku. Zomrel 31. decembra 1994 v austrálskom Melbourne.

JURINOVÉ TRADÍCIE NA KYSUCIACH STÁLE ŽIVÉ
EXULANT, KTORÝ NEODIŠIEL

Piatok 18. novembra 2005 patril na Kysuciach spomienke na exilového spisovateľa, prekladateľa i publicistu, člena výboru Zahraničnej Matice slovenskej a spoluzakladateľa Združenia austrálskych Slovákov PhDr. Pavla Hrtusa Jurinu. Tohto rodáka z kysuckej obce Klokočov zavial život po februárovom komunistickom puči do zahraničia, kde sa predsa len dožil pádu režimu, hoci ani po novembri 1989 nebol priveľmi nadšený zo smerovania Slovenska. Dokladá to aj úryvok z jedného jeho rozhovoru: „Ako je možné, že sa parádne prechádzajú po bratislavských uliciach pohlavári ako Rosenbaum, ktorí tak poctivo rozvážali moskovský hnoj po našich nivách? Ako je možné, že Roľnícke noviny ešte dnes prinášajú na prvej strane básne V. Mihálika, ktorý si nevedel prenachváliť vraha miliónov, Stalina?“

Organizátori obec Klokočov, Kysucká knižnica v Čadci a Oblastné pracovisko Matice slovenskej v Čadci vyhlásili v roku 2005 prvýkrát celoslovenskú literárnu súťaž duchovnej tvorby s názvom Jurinova jeseň. Zapojiť sa do nej mohol každý autor, ktorého práce neboli doposiaľ knižne publikované, pričom nebolo žiadne vekové obmedzenie. Napokon sa prihlásilo 16 autorov s poéziou a 9 s prózou, a to od Bratislavy, Trnavy a Hlohovca, cez Čadcu, Dolný Kubín a Ružomberok až po Spišskú Novú Ves a Košice. Najmladšia účastníčka mala 17 rokov a najstaršia 84. Porotcovia – dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Imrich Vaško, básnik a šéfredaktor Kultúry Teodor Križka, spisovateľ a redaktor časopisu Dotyky Marián Grupáč, regionálny autor Jozef Marec a spisovateľ a novinár Peter Kubica napokon rozhodli o udelení týchto ocenení:

Hlavná cena P. H. Jurinu za poéziu
Robert Priehoda, Čadca
Hlavná cena P. H. Jurinu za prózu
Mária Pacalajová, Bratislava
Druhá cena P. H. Jurinu za poéziu
Katarína Džunková, Košice
Druhá cena P. H. Jurinu za prózu
Daniela Lozánová, Spišská Nová Ves
Tretia cena P. H. Jurinu za poéziu
Helena Hrubá, Nesluša

Súčasťou celého dňa nebolo iba stretnutie porotcov s autormi, či vyhlásenie výsledkov súťaže, ale aj odborný seminár v čadčianskej Kysuckej knižnici, venovaný P. H. Jurinovi, kde so svojimi príspevkami vystúpil J. Marec, I. Vaško, T. Križka a P. Holeštiak. Podujatie spestrili svojim spevom aj klokočovské ženy. Potom sa plný autobus pohol smerom do Klokočova, rodnej obce Jurinu, kde sa konalo odhalenie pamätnej tabule na obecnom úrade.

Starosta tejto obce Ľuboš Stríž, ako jeden z mála predstaviteľov samospráv na Slovensku, si dal skutočne záležať na tom, aby sa celé podujatie nieslo v slávnostnej atmosfére. 

Výstup na Golgotu